keď život nejde podľa predstáv

 Na jar, začiatkom marca som bola na svojom prvom retreate s úžasnou Asatomou. Bol to krok, ktorý spustil vlnu príležitostí a zážitkov mimo moju komfortnú zónu. Pamätám si, že som tam išla s veľkou túžbou oddýchnuť si a načerpať silu. Čakala som, že  rozkvitnem ako ruža a všetky moje problémy záhadne zmiznú. Nuž, spustil sa úplne opačný proces než som čakala. Všetko, čo som si myslela, že už mám aspoň trochu v sebe spracované sa vrátilo. Mala som pocit ako keby som bola opäť na úplnom začiatku. Stále tam je. Každým dňom bojujem so svojími starými zvykmi či programami, ktoré sa ma urputne držia aj keď viem, že tu už dávno nemajú čo hľadať. Cítim, že som sa trochu stratila, ale nie tak prijemne ako o tom spieva Sabrina Caludio.

Počas týchto štyroch mesiacov bolo len pár dní kedy som sa na sebe v zrkadle úprimne usmiala a nevyčítala si aká som. Nemyslela som si, že to je možné, ale momentálne je pre mňa o dosť ťažšie prijať moju osobnosť než môj zovňajšok. Absolútne tomu nerozumiem. Ešte rok dozadu som bola nekonečne pyšná na osobu, ktorou sa stávam a dnes je mi ťažké ju akceptovať. Najdivnejšie na tom celkom je, že na to nemám žiaden externý dôvod. Všetko, čo som zažila a dokázala by ma malo hnať pokojom a šťastím minimálne do konca roka. Ale nie je to tak.

Necítim sa fajn a som často smutná, ale prijímam to. Možno som si zas len v hlave vytvorila ilúziu, že rozkvitnutie osobnosti by malo prebiehať za sprievodu šťastia a lásky. Možno práve teraz sa mením na tú ružu, ktorej semienko som s Asatomou zasiala. 

keď život nejde podľa predstáv; keď som smutná; smútok

Dlho som rozmýšľala nad tým, čo sa za smútkom skrýva, pretože smútok je veľmi všeobecné slovo. Uvedomila som si, že som deprivovaná zo silného pocitu stagnácie. Cítiš to aj ty? Podľa mňa je to nejaký post covidový syndróm. Mám pocit, že sa za tie necelé tri roky pandémie nič nestalo, ale na druhú stranu nespoznávam svet v ktorom teraz žijem. Ako keby som sa nevedela zobudiť z toho starého a naladiť na to nové.

Na tejto nôte som si dovolila kolektívne potiahnuť pár kariet a odpadávam z toho čo mi z balíčka vyletelo: Príliš o tom nepremýšľaj. Nalaď sa na smerovanie svojej duše, na portál svojho srdca. Kam ťa to volá? Na toto si sa pripravovala mnoho životov. Ak by som mala pri sebe tarot stavím sa, že by mi vybehla obrátená veža. Asi všetko, čo som budovala nebolo až také úprimné. Veža predstavuje niečo, čo budujeme, ale rúti sa to, pretože to nebolo vystavané na pevných základoch. Je to ťažké obdobie, kedy človek veľakrát prehodnocuje a je nútený začať „od začiatku“ ale ako vždy je to len pre naše dobro, aj keď to teraz ešte nemusíme vidieť.

Prijímam fakt, že nie som okej. Sme ľudia a verím v to, že sme prišli na tento svet cítiť, vnímať a žiť. Tak ako prežívame krásne chvíle, sme tu aby sme si prešli aj smútkom. Sme tu aby sme cítili. Niekedy sa mi darí povzniesť sa nad situáciu a uvedomujem si, že stále sú to len pocity, ktoré ma nedefinujú a keď sa rozhodnem ich zmeniť, dokážem to. A presne o toto dnes ide.

Keď sa necítime najlepšie potrebujeme vynaložiť väčšie úsilie, aby sme zvládli robiť veci, ktoré jednoducho musíme, aj keď nerada hovorím, že niečo musíme. Veľakrát nám už neostane energia a chuť urobiť to, čo by nám mohlo pomôcť cítiť sa lepšie.

Či sa momentálne cítiš šťastná, alebo pod psa, vyzývam ťa. Spíš si tridsať vecí, činností, ktoré vieš, že budeš schopná splniť nasledujúci mesiac v rámci tvojich aktuálnych časových či finančných možností. Sú dve cesty, buď si môžeš každý deň vybrať jednu činnosť z tvojho zoznamu na ktorú máš aktuálne náladu, alebo sa nechaj prekvapiť. Činnosti napíš na samostatné papieriky, hoď ich do nádoby a každý deň ťahaj. Ako som už vravela, je to veľmi jednoduché, ale úprimne, zažila si niekedy mesiac, tridsať dní v kuse, kedy si si každý deň vedome našla čas urobiť niečo pre seba, čo ťa skutočne poteší? Ja nie. Smutné, čo?

keď život nejde podľa predstáv; keď som smutná

Ďakujem ti, ak si to dočítala až sem. Veľmi ma zaujíma ako sa momentálne cítiš ty a verím, že sa máš fajn. Ale aj keď sa máš fajn vyzývam ťa vyskúšať túto challenge. Paradoxne by sme to mali mať prirodzené, ale čo nie je, to môže byť.

Komentáre

  1. Páni, no úplne sa cítim ako keby si mi videla do hlavy. Tiež prežívam ťažké obdobie. Prekonávam sa denno denne len aby som šla fotiť, natočila nejaký reels či tiktok, uvarila niečo, a tak. Ďakujem že v tom nie som sama. Cítila som sa úplne stratená, že som jediná. Určite tvoju challenge skúsim. Ďakujem ešte raz

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Špatné období máme jednou za čas snad všichni..na mě přišlo koncem léta, ale podzim je paradoxně mé oblíbené roční období, takže se moc těším..:) Hezky napsaný článek a posílám ti hodně sil! Taková challenge není od věci, člověku pomůže k zamyšlení..:)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ach jo, první odstavce jsou jako z mých úst. Mám to bohužel podobně, ale důvody mám jiné. Skvělý nápad s tou aktivitou na každý den, to vyzkouším!

    Simple living: Zima podle ájurvédy

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Veľmi podobne som sa cítila tento rok a sem-tam to ešte mávam. Určite je to aj dobou a tou stagnáciou za poslendé roky. Aj preto som vytvorila pracovný zošiť na nájdenie zdrojov radosti. Inak to cvičenie, čo uvádzaš je veľmi skvelé, ešte som o ňom nepočula ale vyskúšam.
    https://www.biankanotesbyjanka.sk/zdarma/

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Ďakujem krásne za každý jeden komentár.

Form for Contact Page (Do not remove)